Stávka na život

Básnik by povedal je ako ranná rosa na púšti,

ako chlieb za ktorým vystrieš ruky,

dozaista napísal, že svet postaví na hlavu, že má odvahu a také tie pekné veci.

A potom by sa pozrel na zápisník, potom do duše a do srdca, potom znova na tie vety.

Spýtal sa, pre koho žije svety.

Má synku na dlani, na krku a ktovie kde ešte.

Hej vraj je iná, rozdielna, ako hlina, ktorá sa vpije do zeme po daždi. Keď prší.

Básnik by povedal to cesto v tvári jej pristane a že sa nestane,

že spraví palacinky s džemom, s čokoládou, s jahodami, so zmrzlinou.

Radšej sa opije. Kde asi. Dobré časy a zelený deň k tomu.

Ako keď dáva dobrú noc strom stromu.

Ako keď mlčí.