Biela čierna

Hlboká brázda červeného čuda,

ostala keď nádej tráva zarástla.

Pošliapeš po nej aké ľahké,

no ona nová ráno vyrástla.

Si hlúpy.

Veď to nie je zákon fyziky.

Vypočítavým okom pozrieť do vody,

vytiahnuť kameň – okrúhliaka.

Ťarcha kritiky.

Potom rozbiješ ho o hlavu,

lebo čo sa počíta?

Ísť bez masky na ulicu,

ísť tam opitá.

Sú to tie také večné dilemy,

mať jablko,

mať dve polovice,

mať prekliate svedomie,

mať strhané nohavice.

A predsa nič. Prázdny deň.

Prázdny deň pred sebou.