Borisom Oravcom

Hokejbalových majstrov sveta prial minulý týždeň prezident SR Andrej Kiska. V Grasalkovičovom paláci nechýbali obaja reprezentanti východného Slovenska Libor Teplický a Boris Oravec. S druhým menovaným, o. i. strelcom zlatého gólu MS, sme sa pozhovárali.

Uplynuli takmer tri mesiace odkedy ste s reprezentáciou vybojovali zlato z majstrovstiev sveta. Myslíte často na to, čo vám šampionát vo Švajčiarsku priniesol?

„Sústreďujem sa skôr na ďalšie ciele, ktoré chcem zvládnuť, takže pozerám dopredu. Niekedy ale mám náladu spomínať. Vtedy sa mi rozbúši srdce a premietam si v hlave všetko to, čo sme v Zugu dosiahli. Takéto spomienky ostávajú človeku na celý život.“

Obrovský úspech ocenil i prezident SR Andrej Kiska, ktorý vás minulý týždeň v stredu prijal vo svojom paláci. Snívali ste niekedy o podobnej pocte?

„Snívam stále a na snoch sa snažím pracovať. Úprimne, po Prezidentskom paláci som netúžil. Udalosti, ktoré sa okolo toho zbehli ma však milo potešili. Nakoniec som rád, že som sa s pánom prezidentom stretol.“

Ako prebiehala audiencia a čo si pre vás hlava štátu pripravila?

„Prezidenta najprv uviedla jeho čestná stráž. Privítal nás a ďakoval za vzornú reprezentáciu krajiny. Nasledovali neformálne rozhovory. Hovorili sme napríklad o pocitoch z ťažkých zápasov šampionátu. Neskôr sme sa s ním odfotili.“

Tím daroval prvému mužovi republiky dres s číslom jeden. Dá sa povedať, že ste ho takýmto gestom prijali na oplátku medzi seba zase vy?

„My sme ho tým pozvali na nasledujúce majstrovstvá sveta, ktoré usporiadajú v roku 2017 Pardubice. Pán prezident sľúbil, že ak postúpime do finále, príde nás do Čiech osobne podporiť.“

Väčšina vašich spoluhráčov prišla do Grasalkovičovho paláca s medailou na krku. Vám chýbala.

„Medailu som daroval priateľke Lenke. Ostatne, jej patria všetky moje ocenenia, pretože ma podporuje. Bez nej by som ich nezískal. Jej to robí radosť a ja si to nosím v srdci.“

Prezident Kiska sa vraj, okrem iného, pýtal tiež na to, kto strelil vo finále rozhodujúci gól. Debatovali ste spolu o tom?

„Chvíľu. Povedal som mu, že som rád, že to padlo na mňa. Myslím si, že keď niečomu obetujeme všetko a v správny moment to aj ukážeme, môže sa nám podariť hocičo.“

Veľa ľudí pod Tatrami netuší, že hokejbal je najúspešnejší kolektívny šport od rozdelenia Československa. Doposiaľ reprezentácia z vrcholného fóra priniesla vždy cenný kov. Ako vnímate, že váš šport je napriek výborným výsledkom v tieni iných, najmä hokeja?

„Som z toho smutný. Hráme najlepšiu hokejbalovú ligu na svete a podmienky sú napriek tomu mizerné. Náš šport by pozdvihli kryté haly s profesionálnym umelým povrchom. Pod strechou by sa ľudia cítili dobre, chodili by fandiť vo väčšom počte a i marketingovo by sme boli niekde inde. Príklad si treba vziať spoza rieky Moravy. Skoro každý klub tam disponuje umelým povrchom a hrá v hale. To je to, čo hokejbalu dodáva iný rozmer. Len tak môže tento rýchly šport plný akcie napredovať.“

Aj hokej je rýchla dynamická akčná hra. Čo oba športy od seba odlišuje?

„Poviem to laicky. Namiesto vozenia sa na korčuliach, utekáme. A nehráme s pukom, lež s loptičkou.“

Patríte medzi špičkových hráčov reprezentácie a ligy. Je reálne sa v našich končinách hokejbalom uživiť?

„Na Slovensku existuje klub, ktorý hráčov podporuje finančne. O aké peniaze ale ide, vám nikto neprezradí. Či sa dá uživiť, je hudba budúcnosti.

Ste dvojnásobný majster sveta. Rozhodli ste gólom duel o zlato. Môžete toto vôbec ešte nejako prekonať?

„Momentálne túžim s Kežmarkom vyhrať extraligu a dostať sa s chlapcami na Svetový pohár. Ak sa nám podarí zohnať finančné a materiálne zabezpečenie, napríklad na profesionálny umelý povrch, viem našim fanúšikom garantovať, že im titul majstrov Slovenska donesieme.“

KTO JE BORIS ORAVEC

Narodil sa 24. marca 1990 v Kežmarku. Rýchlonohý kanonier dokáže alternovať na poste centra či pravého krídla. S hokejbalom začínal popri hokeji na dopravnom ihrisku. Je dvojnásobný svetový hokejbalový šampión, najlepší hráč finále MS 2015. Háji farby extraligového tímu MŠK Mimisolar Kežmarok. Trénuje tiež v Reds crew trainings pod dohľadom osobného kouča Dávida Mikšu.