Bratská láska alebo nenávisť?

Neuveriteľné! Ten čas letí. Pritom akoby sme sa stretli včera. Lenže v skutočnosti ubehli viac než dva roky. Dva roky a niekoľko dní od posledného merania síl českej a slovenskej reprezentácie na majstrovstvách sveta v ľadovom hokeji. Od najhanebnejšej, no zároveň absolútne zaslúženej prehry. 0:8... ozajstných fanúšikov ešte dnes počas spánku straší toto dvojčíslo, ktoré sa podľa početných vtipov stalo našou medzinárodnou telefónnou predvoľbou. A nespomínam ho náhodou. Mali by sme naň totiž v príprave na večerný zápas pomyslieť. Nech slúži ako výstraha. Pretože takto to dopadne, keď vypustíme dušu pred stretnutím a srdce ostane v šatni. Chlapi, my ho chceme po vás nechať na ľade! Osobne nesúhlasím s názormi, že na strane Čechov stojí rozhodca. Ani s tými, podľa ktorých majú vo svojom strede formáciu „hráčov“ Šťastena, Klika, Náhoda. Nie! Česi vždy boli bojovníci. Dokonca v časoch, kedy im chýbala kvalita, ju nahrádzali odhodlaním. Rvali se o to ono pověstné štěstíčko. A tu je ten rozdiel. Kriticky treba priznať, že veľa rozprávame. Do vetra o tom ako nám chýba a kedy si už konečne sadne i na nás. Kedy? Začnime konať, lebo iba ak mu vykročíme v ústrety, iba vtedy sa spriatelíme. Špičkový slovenský tenista Dominik Hrbatý (medzi rečou podotýkam obrovský bojovník), svojho času skonštatoval: „Šťastie sa vždy prikloní na stranu toho lepšieho. Ja som totiž ešte nikdy nikoho nepočul povedať – viete prehral som, lebo som mal šťastie.“

Preto priatelia, poďme dnes večer fandiť našim. Hoci aj za nepriaznivého stavu. Lebo ja verím, že slovenskí chlapci umrú v aréne. Ide o všetko. Na záver ešte jedna poznámka. Bratia, netešte sa dopredu zbytočne, my sa dnes sami neporazíme. Budete to musieť dokázať vy. Nech zvíťazí lepší!