Deň obyčajnej prikrývky

Radosť, žiaľ a rôzne divné nálady,

deň čo deň s nami zdieľa.

Možno jej to vadí, možno nevadí...

predsa prezlečená za anjela.

Po dobrom víne, dobrej večeri,

úsmev v pery vtlačí.

Azda vody šťastia rozčerí?

Nepýtaš sa, spokojne ti stačí.

Potom ju chceš mať iba pre seba,

vraj, poutieraj všetky slzy!

Od zlosti kusnúť ako do chleba.

Mlčí... ty vieš, že ju to mrzí.

Nakoniec zistíš, kráča s tebou od vekov,

na celý život láska.

Vie rozprávať príbeh človekov,

nežná, no predsa žiadna kráska...

Len jedno ťa trápi, tvár nemá...

A občas kde končíš ona začína,

bez nej sa však ťažko zadriema,

taká je... tvoja, moja, naša perina...