Erupcia beznádeje...

Kto nevidel neuverí. Zápas futbalovej kvalifikácie o postup na EURO 2012 medzi Slovenskom a Arménskom mal jasného favorita. A mal mať toho istého víťaza. Družinu Vlada Weissa, ktorá by sa po zvládnutí kaukazskej prekážky, výrazne priblížila záverečnému turnaju. Toľko teória, fantázia, sny.

Realitou je, že postupové ambície dnes v Žiline utrpeli trhlinu. Tam kde sa to čakalo najmenej. Doma. So súperom z futbalovo nižších poschodí. „Zahojiť“ prehru 0:4 však bude poriadne ťažké. Najmä keď opäť predvedieme podobne bezduchý výkon. Hamšík a spol. si po výbornom predstavení v Írsku, pravdepodobne mysleli, že šampionát majú vo vrecku. Ibaže zabudli pozrieť, či to vrecko nie je deravé... V útoku bezzubí, stred poľa pokrivkával. Obrana? Stála ledva na hlinených nohách... Jednooký kráľ Škrtel sám na všetko nestačil. Nepochopiteľné rozostavenie 4 – 2 – 3 – 1, s dvoma defenzívnymi štítmi Karhanom a Guedém zaklincoval jediný vysunutý hrot Hološko. Arméni boli všade. Presnejšie naši všade tam, kde Arméni nie. A preto sme prehrali. Alebo opäť zvalíme všetku vinu na rozhodcu, hrboľatý trávnik, či zahodené šance? Takto to ďalej nepôjde! Jedenásť hráčov s dvojkrížom na hrudi, ktorí majú byť pripravení nastúpiť, musí odovzdať v zápase viac. Slovenský fanúšik to čaká. Futbal sa hrá pre ľudí a ak má byť plný štadión, podľa toho treba k povinnostiam pristupovať. Nevzdávajme sa, kvalifikácia touto prehrou nekončí. Nádej postúpiť žije. Kým existuje, bolo by na škodu ju zahodiť.