Františkom Kaňom

40-ročný kežmarský vytrvalec zažiaril pred dvomi týždňami ako Halleyova kométa v roku 1986. Prvenstvom na stomíľových pretekoch Magredi Mountain Trail v severovýchodnom Taliansku.

Dolomity dopriali slovenskému reprezentantovi životný úspech. Časom 25:05,24 hod. zvíťazil Kaňa pred domácim Treuom. Tretí skončil ďalší zástupca azúrových Braghini.

Po úspešnom lanskom vystúpení na MMM, ste tentoraz najprestížnejší slovenský podnik vymenili za súťažný štart na Apeninskom polostrove. Prečo?

„Absolvovaním dvoch stokilometrových behov v poľskej Krynici, rovnako ako dvoch Štefánikov, som si pred seba postavil stomíľovú výzvu. A keďže tohtoročnú maratónsku povinnosť som odbil v apríli v Krakove, vrchol sezóny mal prísť na jeseň. Pre mňa ním bol Magredi Mountain Trail, ktorý sa náhodou konal v rovnaký víkend ako košický MMM. Najprestížnejší slovenský maratón som tak síce nedal, no na oplátku som v Taliansku odbehol štvornásobne dlhú dištanciu. Beriem to ako zadosťučinenie.“

Vyšlo parádne. Stomíľový ultra trail maratón so štartom a cieľom vo Vivare ste opanovali. Mysleli ste pred jeho začiatkom na stupeň najvyšší?

„Ani vo sne. Naopak, celú cestu až do samotného Vivara som premýšľal najmä nad tým, ako svoju výzvu pokoriť. Môj prvotný cieľ bol odbehnúť. Druhý, pokiaľ okolnosti dovolia, odbehnúť do 24 hodín. To preto, že v roku 2014 zabehol víťaz toto podujatie za 22 hodín.“

Váš výsledný čas hovorí, že ste neustali ani v noci. Čo musí pretekár robiť, aby udržal telo bdelé a v požadovanom stave takú dlhú dobu?

„Som ranné vtáča. Pre mňa sú tréningové dávky po tme s čelovkou, dokonca aj cez leto, niečím automatickým a vôbec to neriešim. Skrátka, snažím sa behať práve vtedy, keď moji najbližší tvrdo spia.  Ale ak má športovec stráviť na trati noc, prípadne niekoľko hodín večer či ráno, musí tomu tréning prispôsobiť. Najideálnejšie je v príprave nasimulovať podobné podmienky v akých budú samotné preteky prebiehať. Od profilu trate až po nočnú hodinu.“

Koľko driny vás stála príprava?

„Hodiny a hodiny týždenne, kilometre a kilometre mesačne. Behával som doma, počas služobných ciest, počas dovolenky. Na Vianoce, na Silvestra i na Nový rok. Rečou čísel od 120 do 180 km, 10 až 20 hodín za týždeň.“

Dôležitým faktorom pri dosahovaní dobrých výsledkov je hlava. Zlomové bývajú chvíle, kedy človek prežíva krízu.

„Môžem potvrdiť, že šesťdesiat percent sa odohráva v hlave. Ďalších dvadsať je o tom, ako vaše telo príjme samotnú výzvu, lebo nie len láska, tiež beh ide cez žalúdok. Zvyšných dvadsať percent je otázkou počasia a poveternostných podmienok.“

S prihliadnutím k výkonom celej plejády kvalitných zahraničných ultramaratóncov nám vychádza, že severovýchod Talianska prívetivým počasím neprekypoval.

„Skutočne. 20 hodín z celkových 25 hodín pršalo. V kombinácii so strmými výbehmi a zbehmi to bolo nebezpečné. Súťažiaci vrátane mňa museli prehodnotiť tempo priamo na trati. O náročnosti podmienok svedčí takisto fakt, že 60 borcov zo 105-členného štartového poľa Magredi Mountain Trail nedokončilo.“

Ktoré pasáže 160 km pretekov s 7200 m prevýšením vám narobili najviac vrások?

„Vyschnuté koryta riek. Tam sme museli prebehnúť po riečnych kameňoch, okruhliakoch, čo vyžadovalo nemalé úsilie s udržaním koordinácie. Zvlášť vtedy, keď vás podobný úsek čaká na 140. kilometri.“

V mnohých prípadoch býva fajn mať podporný tím. Sprevádzal niekto v Taliansku vás?

„Manželka Andrea a blízki priatelia Miro s Danom. Chcem im poďakovať, pretože napríklad na 125. kilometri ma do ďalšieho priebehu fakticky vykopli. Slovami, že to z čelnej pozície už nemôžem vzdať. Všetci mi boli psychickou podporou, silou a motiváciou zároveň.“

Ako regeneruje František Kaňa? Trebárs oslavami s pivom v ruke?

„Behom (smiech). Teraz vážne. Dva, tri dni odpočívam. Samozrejme, za predpokladu, že počas pretekania nedošlo k fyzickému poraneniu. To si niekedy vyžiada aj dvojtýždennú prestávku. Ale priamo po dobehu, pokiaľ to okolnosti dovolia, si zaslúžené pivo dám. Veď predstavuje tiež takú malú motiváciu, aby som videl cieľ.“

A vidieť ho ako prvý muž celkového poradia to je zážitok na celý život.

„Nikdy nezabudnem na momenty, keď ma zhruba 5 km pred finišom zdravili posádky okoloidúcich vozidiel, aplaudovali miestni obyvatelia. Dokonca sám hlavný organizátor si to vybehol oproti mne, aby sme spoločne urazili asi päťsto metrov. Najsilnejším zážitkom však ostane samotný dobeh so slovenskou vlajkou do cieľa. Vtedy som mal pocit, že prišlo celé Vivaro a moderátor si vykričí hlasivky. Vlastne, ani sa im nečudujem. Čakali predsa 25 hodín na prvého pretekára (úsmev).

KTO JE FRANTIŠEK KAŇA

Narodil sa 12. septembra 1975 v Kežmarku. Je popredný slovenský ultramaratónec. Súťažnému behaniu sa venuje deväť rokov. Oblieka dres MŠK 1895 Kežmarok, trénuje tiež v Reds Crew Trainings. Posledných desať maratónov absolvoval vždy pod tri hodiny. Okrem víťazstva na Magredi Mountain Trail bral dvakrát bronz na 140 km podniku Stefanik Trail (2014, 2015). V roku 2014 finišoval 24. na MMM v osobnom rekorde. Je ženatý a má dve dcéry. Sponzora hľadá.