Matúšom Vnenčákom

27-ročný popradský skyrunner zaznamenal pred dvomi týždňami životný úspech. Tretiu priečku na 50 kilometrovom ultra trail podniku okolo Grossglockneru.

Najvyššia hora Rakúska (3798 m) ležiaca v pohorí Vysoké Taury slovenskému reprezentantovi náramne žičila. Časom 5:54:11 hod. finišoval tretí. Zvíťazil Brit Mann pred domácim Bublakom.

Poraziť celú plejádu vynikajúcich zahraničných atlétov a obsadiť bronzový stupienok nebýva na medzinárodnom fóre každodenná záležitosť. Skúste porovnať kvalitu podujatia s tými slovenskými.

„Najväčší rozdiel je v tom, že doma konkurenciu poznám. Viem, kto je dobrý a čo od neho môžem očakávať. Niekedy už na štarte tuším, ktorý skončím. V Rakúsku som mená súperov nepoznal. Bral som to ale ako výhodu. Nervozita mi nezväzovala nohy.“

Famóznym predstavením ste to dotiahli na debnu. Čo ste prežívali tesne po dobehu?

„Vysmiaty som hodil dve tiky (smiech). Z eufórie, stresu i tlaku. A z obrovského vyčerpania. Bol som úplne mimo.“

Pred štyrmi rokmi vám zdravotné problémy znemožnili dokončiť najťažší svetový ultra trail pretek okolo Mt. Blancu. Akú taktiku ste zvolili tentoraz, aby ste predišli komplikáciám?

„Začiatok ísť zľahka, neprepáliť tempo. Neznalí majú tendenciu nasadiť latku vysoko a potom rýchlo, povedzme po prvých dvoch kopcoch, vykapú. Mne bolo po hodine jasné na čom som. Tiež na čom je konkurencia. Takže na vrchole prvého stúpania som bol asi desiaty. Neskôr som sa zlepšoval a posunul sa až na priebežné druhé miesto.“

Čo vás pripravilo o lepšie umiestnenie?

„Musím povedať, že v daný deň mi vychádzalo naozaj všetko na sto percent. S jedinou výnimkou. Zle som si naštudoval profil trate a o poslednom kopci som nevedel. Keď som ho zbadal, mal som chuť plakať. Na dne so silami, bez vody, široko ďaleko žiadna možnosť občerstvenia.“

Napriek tomu vás obehol iba Rakúšan Bublak. Kde ste zo seba vyžmýkali poslednú šťavu? 

 „V podstate ani neviem. Čakal ma náročný dvanásťkilometrový zbeh z nadmorskej výšky takmer 2700 metrov do cieľového mestečka Kaprun (800 m.n.m.). Hovoril som si však, že nemôžem premárniť príležitosť odísť bez medaily. Natrénovať na tak ťažký závod vyžaduje nemalé úsilie. Šliapol som teda na plyn a bežal ako o život.“

Dvakrát sa vám raketové tempo vypomstilo a prišiel pád.

„Ešte teraz cítim narazené rebrá. Mám nohy samý kŕč. Bez môjho podporného tímu, tvorili ho priateľka, brat a kamarát, by som to mal oveľa ťažšie. Patrí im veľké poďakovanie.“

V čom je Grossglockner ULTRA TRAIL výnimočný?

„Hoci preteky nemajú najťažšie parametre, beží sa päťdesiatka s dvetisícpäťstometrovým prevýšením, organizátori zvolili drsnú trasu neupravenými chodníkmi. Krížom cez doliny, potoky, lúky. V takom prípade je potom veľmi dôležité, kam stúpate. Ďalším špecifikom boli len dve stanice občerstvenia. Tieto končili na miestach dostupných lanovkou.“

Vďakabohu i za ne.

„Súhlasím. Boli totiž perfektne zásobené. Voda, syry, salámy, ovocie. Skrátka všetko ako sa patrí na preteky podobného významu.“

 S akými očakávaniami ste do Rakúska cestovali?

„Nešiel som s veľkými očami. Vlani som skončil piaty na Sellaronda ultra trail v Taliansku, čo bol môj doteraz najlepší výsledok. Takýto úspech sa navyše odvíja od mnohých vecí. Aká konkurencia sa zíde, ako vyjde daný deň, koľko máte šťastia či ako rozložíte sily.“

Do akej miery môže konečný rezultát ovplyvniť počasie?

„Do značnej. Tento rok Grossglockner prial. Na štarte síce pršalo, no teplota bola ideálna. Bežal som v kraťasoch a tričku.“

Čo iné musí batoh skyrunnera obsahovať?

„Povinná výbava na každej akcii pozostáva z vetrovky, lekárničky, izotermickej fólie, dlhých nohavíc, čiapky, rukavíc, navigácie. Vravím však, na Grossglockneri som ich použiť nemusel.“

Napokon zhodnoťte celkovú úroveň závodu po organizačnej stránke. Existuje do budúcna šanca, že sa pod najvyššiu horu našich juhozápadných susedov vrátite? Trebárs ešte vylepšiť vaše umiestnenie...

„Organizácia bola špičková. Zázemie, vyhlasovanie výsledkov. Na budúci rok sem navyše zavíta svetová World Tour séria ultrabehov. Úprimne, bezo mňa. Ak mám totiž možnosť ísť vyskúšať niečo iné, pôjdem na miesta, kde som nepretekal.“

KTO JE MATÚŠ VNENČÁK

Narodil sa 25. februára 1988 v Poprade. Je popredný slovenský bežec do vrchu. Venuje sa tiež skialpinizmu, cyklistike. V minulosti behával na lyžiach. Je trojnásobným majstrom sveta vo vysokohorskom nosení (2011, 2012, 2014). Dvakrát štartoval na najťažšom ultra trailovom preteku na svete Ultra trail du Mont Blanc (2011, 2012). Vlani obsadil 5. miesto na Sellaronda trail. V roku 2013 vyhral polmaratón v nórskom Haugesunde v traťovom rekorde. Má množstvo rôznych domácich ocenení a medailí. Sponzoruje ho Dynafit.