Maximiliánom Pajpachom

Od nedele zarezáva v rozvojovom kempe Colorada Avalanche. Maximilán Pajpach, jediný Slovák draftovaný v roku 2014 do NHL, prakticky celý uplynulý ročník laboroval so zraneným kolenom.  Pozhovárali sme sa s ním.

Dlhé chvíle bez hokeja, spomienky na inkriminované zranenie, úspešná maturita, posilnená pozícia na klubovej úrovni vo fínskej Tappare Tampere. Má talentovaný devätnásťročný brankár na to, aby v budúcnosti medzi zámorskou profiligovou elitou prerazil? Aké sú jeho ciele do najbližšej sezóny?

Vlani sa vám smola doslova lepila na päty. Ako ste sa vyrovnávali s nepriazňou osudu po tom, čo ste sa vo Fínsku zranili už po troch prípravných zápasoch?

„Bola to pre mňa rana pod pás. Stala sa, navyše, tesne pred hlavným kempom Colorada Avalanche smerom k nedávno skončenej sezóne. Hoci som do Denveru dostal pozvánku, necestoval som tam.“

V septembri vás zradilo koleno. Čo vám prebehlo hlavou v prvom momente?

„Najprv som nevedel, že je zle. Koleno ma extrémne nebolelo. Bolesť som však cítil dlhšie a tým pádom ma poslali na magnetickú rezonanciu. Pamätám si to, akoby to bolo včera. Sedel som v čakárni, od doktora vyšiel tréner a povedal mi, že si 5 až 8 mesiacov nezahrám. Že ma neminie operácia. To je posledná vec, ktorú chce športovec počuť.“

Nájdete na vašom zranení niečo pozitívne?

„Zo začiatku to bolo ťažké. Na druhej strane, som mladý a život mám pred sebou. Veľmi mi pomohli rodičia, keď prízvukovali, že všetko sa deje pre niečo. Prekvapil ma tiež postoj môjho zamestnávateľa z Tappary. Od začiatku sa o mňa príkladne starali.“

Ako vyzeral váš rok? Čím ste vyplnili prestávku od hokeja?

„Do decembra som vyslovene oddychoval. V januári som začal trénovať v posilňovni, neskôr s tímom na suchu. V apríli som vybehol prvýkrát na ľad. Spočiatku bez výstroja, potom s ním. Od júna už zaberám naplno. Dlhá pauza ma psychicky zocelila. Okrem toho som úspešne zmaturoval na gymnáziu v Poprade. Teraz sa preto môžem venovať iba hokeju.“

Zmenila sa nejako vaša pozícia v klube po všetkých tých problémoch?

„Musím povedať, že určite. Už keď som do Fínska prichádzal, vedenie očakávalo veľa. Žiaden klub totiž nevezme zahraničného hráča len tak. Tým, že som sa zranil nastali v Tappare problémy s brankármi. Nových podpisovať nechceli. Na moje uzdravenie mužstvo vyslovene čakalo.“

Vo Fínsku ste vlani podpísali zmluvu na dve sezóny s ročnou opciou. Môžete konkretizovať detaily kontraktu?

„Zmluva je postavená tak, že po tých dvoch rokoch sa hráč a takisto klub môže rozhodnúť, či budem pokračovať ďalej. Ak vedenie neuspokojím, pravdepodobne skončím. Tá opcia je vlastne na to, aby mi po dvoch ročníkoch nepodstrčil zmluvu iný klub. Stále budem hráčom Tappary, no budeme sa musieť dohodnúť na podmienkach.“

Chceli by ste v krajine tisícich jazier pobudnúť dlhšie? Povedzme, nazrieť do mužského hokeja?

„Áno páči sa mi tu. Životný štýl je na vysokej úrovni. Jediné, čo by mohlo človeku vadiť sú krátke dni počas zimných mesiacov, prípadne nízke teploty. Fanúšik najrýchlejšej kolektívnej hry si ale rozhodne príde na svoje. Čo sa týka môjho presunu k mužom, reálne by som za nich mohol odohrať pár stretnutí už najbližšiu sezónu. Ak ste totiž dobrý, vo Fínsku vás nasilu v juniorke nedržia.“

Čo fínčina? Ide vám?

„Pár slov sa na mňa nalepilo (smiech). Inak je to ťažký jazyk, ktorému začínam rozumieť len pomaly. Po pár rokoch by to mohlo byť lepšie. Ale napríklad, keby som mal ísť za masérom vypýtať si masáž, na druhýkrát by som to zvládol.“

Pred rokom ste ako jediný Slovák prešli sitom draftu NHL. Tentoraz bola úspešná pätica. Čakali ste to?

„Mne to dokonca optimisticky vychádzalo až na sedem chalanov. Ročník narodenia 1997 máme individuálne veľmi silný. A taký Kiko Jaroš je síce starší, no ten bol perspektívny na drafte už vlani.“

Momentálne zarezávate v rozvojovom kempe Colorada Avalanche, ktoré si vás do svojich štruktúr vybralo v šiestom kole zo 174. miesta. Očakávate na jeho konci pozvánku do presezónnej prípravy?

„Minulý rok ta pozvánka prišla. Síce sme počas kempu neboli na ľade, čo sa teraz zmení, ale pravdepodobne som organizáciu zaujal. Myslím, že i teraz vedenie zohľadní, že som bol zranený. Ja sa budem snažiť ukázať všetko, čo viem.“

Na záver prezraďte ciele do sezóny.

„V prvom rade sa potrebujem rozohrať. Chytať začnem v juniorke. Veľmi rád by som však v priebehu ročníka naskočil do prvej fínskej ligy za LeKi, čo je farmársky tím Tappary. Ďalej samozrejme túžim po pozvánke na predsezónny kemp Colorada, kde by som sa stretol s hráčmi, ktorých odmala sledujem, rešpektujem a ktorí sú mojimi vzormi. No a napokon, chcem chytať na majstrovstvách sveta dvadsaťročných. Tie navyše budú v Helsinkách, čo mi na motivácii pridáva. Hodinka a pol autom z Tampere do miesta dejiska ešte nikoho nezabila.“