Nad vecou

Mohol som ťa spáliť ako kus papiera,

zavrieť oči a nezastaviť ani za rohom.

Mohol som s tebou ujsť na sever,

nenechávať odkazy, proste dať zbohom.

Skočiť z brala voľným pádom,

nekomplikovať veci zbytočnými slovami.

Veď sotva dnes niekto rozumie,

či je peklo a či nebo pod nami.

Mohol som vyliať zlosť a podpáliť ju,

ako opustenú skládku odpadu.

Nebyť služby času, ktorému neporučím,

ktorý nevrátim len tak dozadu.

Akoby na tom záležalo,

že nenašiel som na otázky odpovede,

že sa topím bez myšlienok,

raz o vode a raz o smäde.

Ešteže nosím poschodový stan,

namiesto čiapky na hlave.

A tak som šťastný,

či mám problém, či žijem v obave.