Patríciou Garčarovou (II.)

Slovenská výprava na majstrovstvách sveta atlétov do 17 rokov v kolumbijskom Cali neprekročila svoj tieň. Nik z deviatich pretekárov nepostúpil do finále.

Na juhoamerickom kontinente potvrdila skupina okolo podpredsedu SAZ Vladimíra Gubického, že kráľovná športov pod Tatrami stagnuje. Chýbajú financie, infraštruktúra či početnejšia členská základňa. Tŕň problému nevytrhla z päty Patrícia Garčarová. Talentovaná 15-ročná šprintérka TJ Tatran Spišská Nová Ves a AK Olymp Brno sa s nami, po prílete na rodnú hrudu, podelila o dojmy.

Máte za sebou náročný 20-hodinový let s dvoma prestupmi v Bogote a Frankfurte. Zhodnoťte ho.

„Bol poriadne vyčerpávajúci. Ak rátam časový posun, cestovali sme takmer dva dni. Z Cali sme odchádzali v pondelok podvečer a domov som sa dostala až v stredu o tretej ráno.“

Výprava v Kolumbii dieru do sveta neurobila. Výsledkovo obstála najlepšie guliarka Patrícia Slošárova, ktorá skončila trinásta. Je od nás atletická špička natoľko vzdialená?

„Dieru do sveta sme urobiť nešli. Vytýčili sme si cieľ bojovať na hranici svojich možností. Dôležité bolo, že sme reprezentovali Slovenskú republiku a ukázali, že aj keď je u nás atletika v porovnaní s ostatným svetom v hroznom stave, slovenskí atléti sa rozhodne nenechajú zahanbiť.“

MS vám „dopriali“ 52. (100 m) resp. 35. miesto (200 m). Pred štartom súťaží ste túžili prekonať vlastné osobné rekordy na oboch tratiach. Bez efektu. Ste so svojim vystúpením napriek tomu spokojná?

„Preteky takéhoto významu som absolvovala prvý krát. Aby toho nebolo málo, na štadión som sa dostala ako prvá, keďže som bežala stovku v otváracom rozbehu. Zažívala som neuveriteľný stres. Všade množstvo divákov, osemdesiattisícový kotol, zodpovednosť za výsledok. V tejto vypätej atmosfére som následne dostala pred štartom nespravodlivo žltú kartu, s čím som sa už sama, bez podpory trénera, nedokázala vyrovnať.  Potom sú môj čas 12,45 sek. v silnom protivetre a 52. miesto zodpovedajúce. Na druhý deň som na dvestovku nastupovala s chladnou hlavou. V najhoršej prvej dráhe som časom 25,28 sek. zabehla svoj druhý najlepší tohtoročný výkon a umiestnila sa na 35. mieste z 53 pretekárok. Tento výsledok, podľa maďarských bodovacích tabuliek, je tretí najhodnotnejší z celej slovenskej výpravy. Teraz však viem, že bez trénerského zázemia sa lepšie za daných podmienok bežať nedalo.“

Hoci ste sa primárne tešili na stovku, dvojstovka, paradoxne, ponúkla viac dôvodov k spokojnosti. Môže byť radostné napríklad konštatovanie, že ste porazili svoju reprezentačnú kolegyňu, veľkú rivalku, Máriu Šimlovičovú?

„Nenastupovala som s tým, aby som Majku porazila. Išla som do toho s tým, že chcem zaútočiť na osobák. Myslím si, že vzhľadom na okolnosti môžem byť s predvedeným výkonom spokojná. Veď napríklad taká víťazka dvojstovky by sa so svojim časom nemusela hanbiť ani na diamantovej lige medzi dospelými.“

Čo hovoríte na tie vynikajúce časy vy? Trebárs víťazná Candace Hillová z USA zabehla najkratší šprint vo finále za 11,08 sek. Je reálne, aby niekedy podobne rýchlo bežala i Slovenka?

„Mám ešte len 15 rokov a výkony Hillovej sú pre mňa z ríše snov.  Keďže moja príprava, tréningy a regenerácia sú niekde úplne inde, s takýmito pretekárkami sa nemôžem porovnávať. Po niekoľkých sústredeniach v hosťujúcom klube AK Olymp Brno, kde sa pracuje v lepších podmienkach ako doma, som ale presvedčená, že časy blízke jedenástim sekundám na stovke a hlboko pod dvadsiatimi štyrmi sekundami na dvojnásobne dlhej trati, sú pre mňa v budúcnosti reálne.“

Ako na vás pôsobilo dejisko šampionátu? Kde ste bývali, čo jedli?

„Kolumbia zorganizovala atletický sviatok na veľmi vysokej úrovni. Bývali sme zhruba desať minút od štadióna, kde sme sa aj stravovali. Strava hýrila pestrosťou, takže sme vždy mali z čoho vyberať. Zaujímavé bolo, že na štadión a späť sme chodili autobusmi, ktoré organizátor vyhradil vyslovene pre atlétov. Celú dobu nás navyše sprevádzali policajti, takže sme sa cítili bezpečne.“

Čím ste vypĺňali dni voľna? Stihli ste si pozrieť okolie mesta Cali?

„Mimo tréning a regeneráciu sme niekoľko vychádzok podnikli. Videli sme dvadsaťšesťmetrovú sochu Ježiša, neďaleký kostolík, sochu zakladateľa Cali či iné pamätihodnosti mesta.“

Nabrali ste skúsenosti. Čo si ešte z Latinskej Ameriky odnášate?

„To, čo sa mi prihodilo na stovke je pre mňa najväčšou školou v doterajšej kariére. Ostanú mi tiež neopísateľné pocity, ktoré do budúcna ocením. No a, samozrejme, veľké odhodlanie priblížiť sa najlepším. Okrem tohto prichádzam domov s priehrštím zážitkov a množstvom suvenírov. Poďakujem nimi napríklad trénerovi a rodičom. Bez nich by som totiž na majstrovstvách sveta neštartovala.“

Aký program vás po šampionáte čaká?

„Po krátkej regenerácii už v stredu 29. júla štartujem na Európskom olympijskom festivale mládeže EYOF v Gruzínsku. Slovensko budem reprezentovať v šprinte na 200 metrov a v štafete na 4x100 metrov.“

KTO JE PATRÍCIA GARČAROVÁ

Narodila sa 13. septembra 1999 v Spišskej Novej Vsi. Atletiku miluje. Od roku 2009 preteká za miestny klub TJ TATRAN a najnovšie i za český atletický oddiel AK OLYMP BRNO. Voľný čas vypĺňa tréningom, lyžovaním, plávaním, prípadne turistikou. Jej najobľúbenejšími atlétmi sú Američania Allyson Felixová a Carl Lewis. Sponzora nemá, podporujú ju rodičia.