Pavlom Hammelom

Pavol Hammel otvoril vo štvrtok v Tatranskej galérii výstavu Nech sa páči. Tentoraz nie z pozície profesionálneho speváka - hudobníka, lež ako výtvarník. Zhruba tridsiatku olejov, ktoré sám namaľoval, môže verejnosť obdivovať do 23. novembra.

Legenda slovenskej populárnej hudby nezainteresovaných pod Tatrami prekvapila. Tí, čo Hammela poznajú bližšie však vedia, že okrem chýrneho muzikanta je vynikajúcim maliarom. O tejto jeho vášni sme sa s ním pozhovárali.

Pán Hammel, ľudia vás poznajú ako speváka, hudobníka, skladateľa, gitaristu. Čo vás viedlo k skutočnosti, že ste nasadli do vlaku výtvarného umenia?

„Výtvarné umenie sa mi zapáčilo ako hobby. Medzi výtvarníkmi mám veľa kamarátov a jedného dňa som si povedal, že to skúsim. Takže momentálne sa problematikou zaoberám, no prízvukujem, maľovanie je pre mňa v prvom rade zábavka.“

Kedy si človek vášho kalibru nájde na podobné zábavky čas?

„Najprv by mali byť zábavky až potom všetko ostatné (smiech). Nie, vážne. Som stále aktívny a nepracujem od rána do večera. Hoci napríklad teraz sme pripravovali štyridsiaty prvý ročník Bratislavských jazzových dní a času veľa nebolo. Na koníček si ten čas ale obvykle nájdem.“

Priblížte svoju maliarsku tvorbu.

„Moje diela sú vecou náhody a nálady ako takej. Hrám sa s farbami a nanášam ich veľké množstvo. Pracujem s olejom a plátnom. Niekedy mi trvá aj mesiac, kým niečo namaľujem. A potom to ešte prerobím.“

Čo najradšej maľujete?

„Obľúbenú tému nemám. Obrazy beriem ako plochy, kde nanášam vrstvy farby špachtľou. Štetec nepoužívam.“

Okrem maľby ste i sochárčili.

„Jediný raz som to v rámci sochárskeho sympózia pri Prievidzi skúšal. Brúsením a pílením polena vzišiel „Vorvaň v druhom stave“. Následne som dostal takú svalovú horúčku, že sochárčiť už v živote nebudem.“

Meradlom umeleckej kvality je odžité, vo výtvarnom umení vystavené. Kde ste doposiaľ vystavovali?

 „Naposledy v Banskej Bystrici s Braňom Jánošom. Predtým za riekou Morava v Rožnove pod Radhoštěm. Toto leto tiež v bratislavskom Štúdiu L+S. Prvú vážnejšiu výstavu som mal v Oravskej galérii pred tromi rokmi. Potom sa moje diela objavili v Šarišskej galérii. A už to išlo.“

Až tak, že aktuálne vystavujete pod Tatrami, kde vás prichýlila Tatranská galéria. Ako ste sa do Popradu dostali?

 „Medzi galeristami sa pravdepodobne rozširuje, že je atraktívne zaradiť Pavla Hammela do svojho programu. Som totiž tri v jednom. Spravím pekný koncert, ľudia sa môžu poobzerať po obrazoch a ešte dostanú pagáč s vínom. Sám sa tomu nebránim, naopak teším sa z toho. Spájam obrazy s pesničkami, ktoré im dodajú adekvátnu náladu. Myslím, že to je dobre.“

Mnohí umelci z výtvarnej brandže sú milionári, ktorí nemajú na chlieb. Kupujú ľudia vaše diela?

„Milionár som v prvom rade duchom. Či už čo sa týka hudby, alebo výtvarného umenia. Ale áno, kupujú. I keď je pravda, že sa za výtvarníka nepasujem, pretože výtvarné vzdelanie mi chýba. Ak to porovnám s hudbou, kde od ostatných požadujem, aby mali aspoň základy hudobného vzdelania, aby vedeli o čo ide, potom tieto princípy vo výtvarnom umení sám porušujem. Na druhej strane, nie vlastným pričinením vystavujem.“

Čo je cenné na vašich obrazoch?

 „Nehanbím sa povedať, že môj podpis a moje meno sú veľmi dôležité. Zvlášť pri nazeraní obyčajných ľudí. Výtvarných kritikov či teoretikov zase osloví to, že sa dostávam do etablovaných galérii. Asi na tom niečo bude. Z môjho pohľadu je najdôležitejší pocit recipienta. Keď niekoho zaujmú tvary, farby a výsledok sa mu páči.“

Pozitívne výsledky motivujú do ďalšej práce. Aká bude tá vaša v oblasti maľby?

„Prichádza moje obdobie. Maľujem iba v zime v malej kotolni, kde nemám denné svetlo. V lete je tam chladno. Predtým než začnem znova tvoriť, ešte posielam z Popradu výstavu do Moskvy na Slovenský inštitút. Vernisáž prebehne 15. decembra. A potom, konečne, v novom roku do útoku.“

PAVOL HAMMEL AKO VÝTVARNÝ UMELEC

Ako maliar už stihol zaznamenať veľký úspech. Na XII. medzinárodnej výstave Premio Internazionale d'Arte San Crispino v Taliansku získal cenu poroty za osobité tvorivé majstrovstvo. Začínal výstavami v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici a na zámku v Holíči. Neskôr vystavoval v Oravskej galérii v Dolnom Kubíne. Ďalej tiež v Šarišskej galérii v Prešove. Za zmienku stoja i výstavy v Žiline, Považskej Bystrici, Trenčíne, Bytči, Poprade, Bratislave či Nižnom Hrušove. Jeho obrazy visia napríklad v hoteli Hradná Brána pri Devíne. Pravidelne sa objavujú na slovenských aukciách umenia, kde má o nich zberateľská obec slušný záujem.