Pavlom Humeníkom

Hokejbalistov MŠK MIMISOLAR Kežmarok ešte i teraz pichá pri srdci. Môže za to vypadnutie z dobre rozohraného štvrťfinále play-off proti Skalici. O sezóne či plánoch do budúcna sa rozhovoril vedúci klubu Pavol Humeník.

Siedme miesto po základnej časti mužstvo v play-off nevylepšilo a vypadlo už vo štvrťfinále so Skalicou, s ktorou zohralo maximálny možný počet zápasov. Malo na to, aby cez Záhorákov prešlo?

„Malo. Stačilo, aby sme vo štvrtom zápase dali v tretej tretine druhý gól my a nie súper. Potom by sme sa dnes nebavili o skončenej sezóne, ale o tom, ako sa pripravujeme na semifinále.“

Po istej odmlke ste sa prebojovali do vyraďovačky. Splnili hráči stanovené predsezónne ciele a očakávania?

„Áno, hráči splnili základný cieľ, ktorým bol postup do play-off. Nik z nich nesklamal, práve naopak, niektorí veľmi príjemne prekvapili a postupne sa stali tými, čo zlomili zápasy.“

Čo rozhodlo, že Kežmarok bol úspešnejší než po minulé roky?

„Fakt, že lídri tímu sa posunuli herne o kúsok vyššie. Dostali sa do štádia prebratia plnej zodpovednosti za výsledky mužstva a sami dokázali rozhodovať duely. V neposlednom rade sme v jarnej časti našli brankára, ktorý nám niekedy stretnutie doslova vychytal. Chlapci mali zrazu pocit istoty, že môžu hrať vpredu riskantnejšie, lebo ich prípadnú chybu ešte má kto odčiniť.“

Kedy sa vám počas sezóny dýchalo najťažšie a kedy ste naopak, mali dôvod na úsmev?

„Pre nás to bola sezóna ako na hojdačke. Nemali sme ani šnúru dobrých, ani zlých výsledkov. A práve táto nevyrovnanosť nás stála lepšie miesto v konečnej tabuľke. Ak mám vyzdvihnúť momenty s ktorými som spokojný, tak sú to zápasy, keď sme otáčali nepriaznivé priebehy, aby sme napokon triumfovali. Či už v Považskej Bystrici, vo Vrútkach, v Nitre alebo doma s Martinom. Samozrejme i obe play-off víťazstvá nad Skalicou majú svoju cenu. Na druhej strane smútok som neskrýval po zaváhaní v Ružinove a doma s LG, teda v dueloch, kde sme herne dominovali.“

Ktorí hráči ťahali káru?

„Oravec, Teplický, Šlachtič, Lipták, Bednár, B. Kromka, P. Kromka, Pisarčík a brankár Brunnsteiner. Najmä bez prvých troch by sme v play-off nikdy neúčinkovali, preto je našim šťastím, že ich obchádzali zdravotné problémy. Veľkú silu predstavoval tiež tréner Majerčík. Neraz dokázal ušiť na súpera vhodnú taktiku. Žiaľ, jeho úlohy hráči na ihrisko sem-tam nepreniesli.“

Najmä pred play-off sa spomínalo výrazné posilnenie kádra. V hre boli také mená ako Svitana či Paločko. Čo zabránilo týmto chlapcom reálne mužstvu pomôcť?

„Dovolím si povedať, že Kežmarok dokáže postaviť majstrovský tím. Nie je to iba o Paločkovi alebo Svitanovi. Nádejali sme sa, že dokážeme počas nadstavby využiť to najlepšie, čo na súpiske máme, no nebolo nám dopriate. Naopak, pred play-off, keď sa iné celky posilňovali, my sme sa oslabili. Odišli P. Kromka, Tomečko, zranili sa B. Kromka, Pešta. Navyše neprišli hráči Paločko a Svitana, s ktorými sme počítali. Z posíl dorazil iba obranca Brejka a to bolo málo. Preto je pre nás príjemným prekvapením, že hoci oslabení, dokázali sme hrať s druhým mužstvom minuloročného Svetového pohára úplne vyrovnané zápasy. Potom aké by to bolo, keby sme naozaj mali k dispozícii všetkých našich hráčov...“

Na akej báze funguje klub MŠK v Kežmarku?

„MŠK Kežmarok je prakticky mestský klub. Bez peňazí z mesta by sa nemohol v Kežmarku robiť dobrý hokejbal. Tieto zabezpečujú jeho chod, pričom sú účelovo viazané na dopravu, stravu či prípadné ubytovanie. Máme však i sponzorov, ktorí klub podporujú. Čo  nám  ale chýba je domáce zázemie, teda vlastné šatne a vlastné priestory. Toľko financií a ani právomoci, aby sme si toto sami zabezpečili, nemáme.“

Myslíte, že amatérske podmienky na šport nejako súvisia s odchodom niektorých kežmarských hokejbalistov počas rozbehnutého ročníka za prácou do zahraničia? Vidíte možné riešenie situácie, aby sa tím takýmto spôsobom neoslaboval?

„Práca predstavuje základ. Tomu sa plne prispôsobuje každý hokejbalista. V našom regióne je tej práce málo, preto si rok čo rok zvykáme, že priebehu sezóny nám za ňou odchádzajú hráči do zahraničia. Ťažko sa tento trend dá nejako zmeniť, skôr treba zabezpečiť dostatok hráčov na súpisku, čo takúto záležitosť neriešia a nádejať sa, že posily prídu aspoň na play-off. Nám kvôli civilnému zamestnaniu chýbalo tohto roku zo desať hráčov, ktorí by určite patrili do základu. To je poriadna hokejbalová sila. Nejako sme to ale zvládli a mesto dobre reprezentovali.“

Vrabce na streche čvirikajú, že v lete opúšťate štruktúry klubu. Je to pravda? Čo s ním bude po vašom odchode?

„Čo má byť, to sa stane. Ak príde ten správny čas, odídem. Mám v živote i iné výzvy, nielen hokejbal. Som pri ňom 16 rokov a z neznámeho športu vzišli majstri republiky i majstri sveta. Navyše hokejbal bol jednoznačne najlepšie financovaným športovým klubom v Kežmarku. Myslím, že sa nebudem mať za čo hanbiť, keď raz toto prostredie opustím. A čo bude po mojom odchode s klubom? To neviem. Ak do jeho čela nezastane srdciar a dobrý manažér, tak môže byť veľmi zle.“