Prázdne srdce

19.06.2011 00:01

 

Kvapky dažďa bubnovali na okno. Niektoré chytala priamo parapet, iné stekali po sklenenej tabuli a hľadali si cestu k zemi. Tlmené svetlo pouličnej lampy ožarovalo jej tvár. V rukách kŕčovito zvierala nedopitý pohár vína. Slzy stekali po lícach. Človek, nič netušiaci o utrpení života, by azda namietol, že to prší vo vnútri. Nebol ďaleko od pravdy. V hĺbke duše s ňou žije bôľ. Minútu čo minútu sa zväčšuje a ona už netúži viac byť na svete. Je koniec... Tak kde to všetko začalo?

 

Mladý muž slušne pozdravil. Priateľsky sa usmiala a odzdravila. Veľký široký úsmev patril k jej tajným zbraniam. Nepoznal, že navonok šťastné dievča môže mať problémy. Ale o to vtedy nešlo. Žila spokojným životom, plným zábavy, priateľov a bezstarostných chvíľ. Netúžila po vzťahoch. Slobodne lietajúca vlastnou krajinou fantázie cítila istotu. Pocit bezpečia ju hrial pri srdci. Predsa však ostala z času na čas sama. Z dlhých chvíľ volala mladíka len tak sa zhovárať, blázniť, užívať si. Nezáležalo aký dátum navrhla, nezáležalo na mieste stretnutia. Ochotne a s radosťou, vždy dobehol. Ako "jojo" na motúze. Miloval ju. A hoci to žene nikdy nepovedal rovno, robil všetko pre to, aby sa mala dobre. Slová nahrádzali skutky. Tešil sa z jej prítomnosti. I keď býval iba do počtu, nevadilo mu to. Na oplátku vymýšľal program, siahal na dno svojich síl. Žena predpokladala, že vie ako ju má muž rád, no napriek tomu jeho pozvania nebrala vážne. Dokonca ani vtedy, keď ju na kolenách prosil o pomoc. V zúfalej snahe vyhnúť sa pádu z tenkej hrany útesu zbožne šepkal: „Zachráň ma, príď.“ Neprišla. Bol najvyšší čas ísť...

 

Odišiel. Nevedela kam. Mladý muž sa vybral do vojny. Bojovať za lásku, za mier, za svoje dievča. Ktoré v skutočnosti nikdy nebolo a nebude jeho. Nemohol ju vlastniť. Navyše, podľa mnohých už od začiatku nemal šancu. Neexistovala nádej dosiahnuť úspech. Lenže nádej umiera posledná. Až po človeku. Najhorším utrpením však potom prejde ten, čo lásku dvoch ľudí nepochopil. A tak s pohárom sĺz dnes žena spoznáva: „Mala som ho rada.“ Neskoro. Včera muža zarástla tráva...

 

Zvláštní žena (MU Brno 2011).