Putá dvoch

 

Väznená múrmi ateliéru,

dobrovoľne, za úctivú poklonu,

letmý bozk, kvapku medoviny,

pohár vína, za vrecko cyklónu.

 

Nanášam slová na paletu,

tuš sa vpíja do kože.

Som otrok vášne a ty?

Závislá umelkyňa! Čo bez nej nemôže...

ani na krok.

 

Sme blázni, sme vyšinutí,

chceš milovať sa a nie spomínať.

Od farieb záclony.

Jahody.

Whisky s ľadom.

Kocky domina.

 

A deň čo deň nosiť pomyselné šaty,

byť živlom – najlepšie lavína.

Presný čas ma nezaujíma.

Nie som maliar, básnik,

nie som someliér.

Tak vstúp. Som tvoj...

tvoj múr a ateliér!