S verným strážcom

V chladnom ráne, v snívaní,

srdce o radosť mi udiera.

Ústa v slove sotva otvorím,

mlčím, kto sa na mňa usmieva?

Som pomýlený pozerám v čierne tmy,

hľadám tvoje krehké telo.

Nežne hladím šaty noci,

tajne, tíško, tak nesmelo...

Kľúč nosíš vo svojom lone,

nápis svieti „zámka – srdiečko“.

Studňa vody, kôrka chleba...

a ja v hlave strácam koliečko.

Som pomýlený, pozerám v čierne tmy,

hľadám tvoju čistú dušu.

Oči ako lesný med,

ktože napol hriešnu kušu?

V horúcej noci, v snívaní,

srdce o radosť mi udiera.

Sklonený nad Anjela, už tuším...

už tuším, kto sa na mňa usmieva!