Sen s nádychom do ružova

 

Zrkadlenie na hladine.

Falošná nádej.

Podivný odkaz obrazu.

Neúprimné živočíchy,

šíriace smrteľnú nákazu.

Hra pro forma.

To je ľahké.

Bez Boha stačí sa prejsť po pláži,

dýchať mestské plyny,

haniť slovom deti,

zaspať v garáži.

Večne nespokojný.

Prázdne fľaše, nie prázdna plechovka.

Absencia prosím!

Zahmlené sklo oka,

krátka aktovka...

a smútočný pochod.

Veď žiaľ radšej počúvaš,

než štebot škovránka.

Zostrelený k vode.

Tam sa obesíme,

žobrák, trhan, vyššia smotánka,

na hladine povrchnosti.

Sucho šepkám nech ma vykážu.

Od priateľov.

Od rodiny.

Zo života.

Tak je to a tak aj skončíme.

Neúprimne.

Šíriac smrteľnú nákazu...