Sloboda, ktorú nechceš počuť

Vlastniť patent na šťastie,

byť rytier, čo vytrhne ťa zo záhuby.

Po tom netúžim, nechcem spomínať

na prázdne slová, na márne sľuby.

Radšej ťa stisnem, chytím za líce.

Namočím ti ruku v pohári.

Vyplazíš mi jazyk a za trest,

skončíš v žalári.

Smejem sa, ale ty sa smeješ tiež,

o to predsa kráča.

Som pre teba somár ušatý,

ty pre mňa postrelené káča.

A tak si ma chytíš za ruku,

povieš stoj, do nohy mi strelíš.

Sme dvaja blázni šialení,

sme, to je to v čo veríš.

Potom, keď nemám patent na šťastie,

nájdem usmiatu teba.

Žijem pre ten okamih,

keď sme vedľa seba.