Stanislavom Kalakajom

Poprad zažíva futsalový boom. Okrem bronzom ovenčeného openligového tímu FC K_CORP, nájdeme v meste niekoľko paralelných projektov spojených s halovým športom budúcnosti. Školskými súťažami počnúc a regionálnou Podtatranskou futsalovou ligou (PFL) končiac. V našom rozhovore spovedáme osobu v tomto smere najpovolanejšiu, prezidenta FC K_CORP a zároveň organizátora PFL, Stanislava Kalakaja.

Počas nedávno skončenej sezóny FC K_CORP Poprad ako jediný zástupca východného Slovenska pôsobil v Open lige, druhej najvyššej futsalovej súťaži, spadajúcej pod región Stredozápad. Prečo klub uprednostnil túto variantu pred možnosťou vyskúšať si tzv. 3B-extraligu (2. liga Východ)?

„Z čisto pragmatického hľadiska. Sezónu predtým sa totiž liga na Východe pre nízky počet účastníkov nehrala. Keďže v Poprade budujeme regulárny klub, nechceli sme riskovať, že sa liga opäť nerozbehne.“

Pravidlá Slovenského futsalu však hovoria jasne. Ako tím z východu republiky v spoločnej súťaži Stredozápadu nemáte garantovaný ani postup do baráže o extraligu a to aj za predpokladu, že by ste ju vyhrali.

„Je to tak, hoci o tom málokto vie. Na druhej strane tohto roku bola cieľom konsolidácia tímu, nie postup. Chceme, aby klub rástol prirodzenou cestou. Nejde o to vtlačiť do neho veľké peniaze, vyskočiť ako najjasnejšia hviezda na oblohe a potom druhú sezónu pohasnúť. Treba pripraviť ľudí, postaviť štruktúru riadenia, ozdraviť finančné toky. Mať podporovateľov, sponzorov, fanúšikov. Ide o dlhodobý proces, ktorý vyžaduje čas. Aj z tohto pohľadu bude pre nás prelomový budúci rok. Ten býva ťažší ako prvý. Až tam sa ukáže, či kráčame dobrou alebo zlou cestou.“

Do akej súťaže teda Poprad s výhľadom k novej sezóne vstúpi?

„Poviem to inak. Existujú dve alternatívy. Prvá hrať Východ aj Stredozápad, čo prinesie viac zápasov. Nevýhodou je, že ak tento rok nebodaj do extraligy preniknú Grizzly Košice, fakticky nám jeden silný súper odpadne. Potom otázka znie, ako to na Východe bude vyzerať. Hrozí, že by súťaž tvorili znova iba 3 – 4 družstvá, pričom tam žiadne garancie nie sú. Čo sa týka Stredozápadu, tu postup nehrozí. Lenže ak sa neodohrá súťaž na východe, tak nemáme šancu postúpiť. Čiže akou cestou ísť? To je otázka na Slovenský futsal. V každom prípade, ak chceme postúpiť, musíme zvažovať obe alternatívy.“

Kedy uvidíme pod Tatrami extraligu?

„Verím, že už budúci rok. Pôjde ale o projekt juniorov, čo je novinka. Sme v kontakte s predstaviteľmi Slovenského futsalu, ktorí naše snahy kvitujú. Ponuka je nanajvýš lákavá a to hlavne preto, že náklady na pôsobenie v takejto súťaži predstavujú malú položku. S výnimkou cestovného všetko hradí zväz.“

Pre rozvoj mládeže fantastická správa.

„Súhlasím. Robíme to najmä preto, aby sa mladí chlapci mali možnosť konfrontovať s hráčmi z iných súťaží. Nechceme ostať v našej ulite a tváriť sa, že tu v regióne sme najlepší, že na nás nik nemá. Nie. My chceme rásť. Dať možnosť a ukázať ako napredovať. A potom sa môžeme pokojne baviť o najvyšších métach, akou je reprezentácia. Kedy sa chalan odtiaľto dostane do národného futbalového mančaftu? Netuším. No vo futsale tú šancu má. Toto by mala byť motivácia pre všetkých mladých chlapcov.“

Odkiaľ budete hráčov pre novotvoriaci sa tím vyberať?

„Predovšetkým z našej stredoškolskej ligy. Ďalej rozbiehame spoluprácu s FAM Poprad, kde sme načrtli prvé kroky fungovania a plánujeme sa v priebehu mája stretnúť. Oslovíme tiež FK Poprad a napokon, loviť budeme i po okolitých dedinách. Teraz je na to ideálny priestor. Opakujem, juniorskú extraligu považujeme do budúcej sezóny za prioritu.“

Zvládnete všetko organizačne? Druhá liga, juniori, PFL...

„Nepochybujem. Už v minulosti sme si vyskúšali ťahať viac projektov naraz. Tieto sa postupne stabilizovali. Káder ľudí okolo futsalu je väčší a ja som vďačný za každého jedného. Spoločne sme rozbehli niečo jedinečné a veľkolepé.“

Ako vnímate, že v meste funguje tzv. Popradská futsalová liga, čo je iná, o poznanie staršia súťaž?

„Onoho času to ktosi nazval, že ide o konkurenčnú ligu. Nemyslím si. Naopak, som rád, že máme v Poprade tých líg viac, pretože čím väčší počet hráčov futsal hrá, tým lepšie pre rozvoj daného športu.“

Uvažujete o kooperácii medzi týmito ligami? Prípadne existuje aspoň spoločná komunikácia?

„Veru neexistuje. Avšak pokúšali sme sa ju pred minulou sezónou nadviazať. Druhá strana záujem neprejavila. Neznamená to ale, že by sme ich viac neoslovili. Opäť sa teda dáme do práce a budeme hľadať možnosti koordinácie, spolupráce. Veď pôsobíme v rovnakom meste a bolo by na škodu, ak by sme nerobili spoločnými silami. Moja odpoveď. Nejdeme proti nim. Chceme spolupracovať.“

Posledná otázka. Okolo futsalu sa s prestávkami pohybujete takmer 10 rokov. Bol vstup do neho krokom vpred?

„Môžeme sa na to pozrieť z dvoch strán. Či je to krok vpred pre mňa a či je to krok vpred pre futsal. Čo sa týka futsalu, na takej úrovni s takým počtom ľudí, to sme tu ešte nemali. Napredujeme rýchlejšie než sme čakali. A z mojej strany? Hoci mám so všetkým množstvo starostí, pričom idú na úkor vlastného voľného času a neraz i financií, napĺňa ma, keď vidím tie spokojné tváre ľudí či nadšencov, ktorí nám ďakujú za to, čo všetko sme spravili. Takže, to víťazstvo tu je a ten úspech potom hreje.“