Stávka na život
Básnik by povedal je ako ranná rosa na púšti,
ako chlieb za ktorým vystrieš ruky,
dozaista napísal, že svet postaví na hlavu, že má odvahu a také tie pekné veci.
A potom by sa pozrel na zápisník, potom do duše a do srdca, potom znova na tie vety.
Spýtal sa, pre koho žije svety.
Má synku na dlani, na krku a ktovie kde ešte.
Hej vraj je iná, rozdielna, ako hlina, ktorá sa vpije do zeme po daždi. Keď prší.
Básnik by povedal to cesto v tvári jej pristane a že sa nestane,
že spraví palacinky s džemom, s čokoládou, s jahodami, so zmrzlinou.
Radšej sa opije. Kde asi. Dobré časy a zelený deň k tomu.
Ako keď dáva dobrú noc strom stromu.
Ako keď mlčí.