Tomášom Kamasom

Čím starší, tým lepší. Konštatovanie, s ktorým vstupuje do novej atletickej sezóny popredný regionálny vytrvalec Tomáš Kamas.

Tridsaťdeväťročný Novovešťan zapíše v júli na chrbát štvrtý krížik. Keďže vo svojom veku stále preháňa dvadsaťročných mladíkov, zaujímalo nás, ako to robí. Kamas sa tiež rozhovoril o plánoch do budúcnosti, tréningových dávkach, regenerácii, či o tom, kde tlačí topánka kráľovnú športov pod Tatrami.

Lanský ročník vám to, napriek tomu, že ste v hlavnej kategórii patrili medzi najstarších, behalo. V čom to je, že mladí pretekári často nestačia vášmu tempu?

„Minulý rok sa mi naozaj vydaril. Absolvoval som počas neho štyridsaťpäť štartov v rôznych častiach Slovenska. Na stupňoch víťazov som stál dvadsaťšesťkrát. V ostatných prípadoch som najvyššie priečky atakoval. Z osobného pohľadu ma teší, že som potrápil oveľa mladších borcov. A nehovorím, že sú zlí. Majú kvalitu a chuť súťažiť. Problém ale vidím v tom, že sem-tam nezvládajú taktiku. Bežeckým žargónom, prepália začiatok a zaventilujú sa.“

Ste ostrieľaný harcovník. Nastávajúca sezóna bude však i pre vás iná, premiérová. Z kategórie do 39 rokov prechádzate k štyridsiatnikom. Čo od seba očakávate?

„Ešte vždy sa cítim mladý. Je to asi tým športom a životným štýlom. Preto aj v B kategórii pomýšľam na popredné umiestnenia. Ak si udržím doterajšiu výkonnosť, budem maximálne spokojný. Rečou čísel, zvládať desať kilometrov na úrovni 33 až 35 minút, polmaratóny okolo 1:16 hod.“

Stotožňujete sa s prirovnaním Kamas bežecký Jágr? Slávny hokejista sa nedávno nadnesene vyjadril, že plánuje hrať hokej na najvyššej úrovni do smrti.

„Klobúk dole pred tým, čo Jágr predvádza. Rovnako ako jemu hokej, mne prirástol k srdcu beh. Pritom súťažne som začal pretekať až v roku 2007. Presvedčil ma výborný maratónec Ondrej Chabada, ktorý videl moje zapálenie. Dovtedy som behával po večeroch a cez víkendy pre radosť. Ale stále to nie je len o tréningoch a súťažiach. Pri behu sa odreagujem v prírode, vyvetrám si hlavu, robím niečo pre svoje zdravie. Takže pravdepodobne i ja budem behať do smrti.“

Športovú dlhovekosť neodmysliteľne spájame s kvalitným tréningovým procesom, no najmä s regeneráciou. Ako trénujete a ako regenerujete?

„V tréningu pracujem hlavne na dynamike a rýchlosti. Zameriavam sa na intervalové, tempo behy a dnes medzi mnohými obľúbený fartlek. Ide o striedanie pomalších a rýchlejších časti behu. Okrem toho posilňujem alebo bicyklujem. V lete obľubujem kolieskové korčule, v zime zase lyžovanie. Čo sa týka regenerácie, tú považujem za základ úspechu. Navštevujem sauny, masáže a rád si dobre pospím.“

Dávate si pozor čo zjete?

„K behaniu pristupujem profesionálne, preto moja strava musí byť upravená. V jedálničku uprednostňujem ľahké jedlá. Na stole nesmie chýbať zelenina a ovocie. Zo sladkostí neviem odolať čokoláde.“

Konzumujete niečo počas pretekov?

„To nie. Niečo malé zjem zhruba tri hodiny pred štartom. Pitný režim v podobe iontových nápojov však dodržiavam. Používam tiež výživové doplnky ako magnézium či colagen.“

Atletické, bežecké súťaže nie sú zárobkový podnik. Na druhej strane, občas organizátori pripravia bežcom milé prekvapenie. Akú najkurióznejšiu cenu ste získali?

“Predtým než odpoviem na otázku sa rozhovorím. Nielen ja, ale i rôzni slovenskí bežci máme iný názor. Je totiž všeobecne známe, že zahraniční pretekári, pričom ich je veľa, chodia na Slovensko s jediným cieľom. Umiestniť sa na debne a zhrabnúť nemalú finančnú odmenu. Títo borci takéto bonusy vo svojich krajinách väčšinou nemajú. Dostanú víťazný pohár a to je všetko. Niektorí organizátori bežeckých podujatí ich k nám naučili chodiť, a verte mi, budú tu radi chodiť aj naďalej. Ešteže sa niekde spamätali a odmeňujú len Slovákov. Mám dosť skúsenosti a súťažiť s týmito cudzincami je na dlhé lakte. Za normálnych okolností nemáme šancu pomýšľať na stupne víťazov.“

Čím si to vysvetľujete?

„Nechcem nikoho urážať a viniť, no nie je normálne, že v jediný deň nemenovaný zahraničný bežec absolvuje troje ťažkých pretekov. Samozrejme, všade triumfuje. Uvediem ešte jeden príklad. Vytrvalostný, opäť nemenovaný bežec, si v sobotu dopraje osemdesiatkilometrový ultramaratón. Zvíťazí. O deň neskôr, aby toho nebolo málo, s úsmevom vyhrá desiatku. Byť na jeho mieste, nepostavím sa v nedeľu na nohy. A tak sa sám seba pýtam, regenerácia odpadla? Je mi to nanajvýš čudné. Ale možno slabo trénujeme a treba viac makať.“

A tá kuriózna cena?

„Tu vyzdvihnem organizátorov behu Farmárskym dvorom. Absolútny víťaz medzi mužmi i ženami získava, okrem bohatých vecných cien, živý dar. Konkrétne dobre vypasenú húsku. Rozprávať by vám vedel môj bežecký kamarát Jožko Dubašák. Vlani toto podujatie vyhral a ak to dokáže päťkrát po sebe, dostane dokonca živého býka. Len problém bude v tom, ako toho býka človek naprace do bytu. (úsmev)“

KTO JE TOMÁŠ KAMAS

Narodil sa 13. júla 1976 v Spišskej Novej Vsi. Je popredný regionálny vytrvalec. Päťkrát ovládol majstrovstvá Slovenska ministerstva vnútra SR a policajného zboru (beží sa polmaratón v rámci MMM v Košiciach - sezóny 2009, 2010, 2012, 2014, 2015). V roku 2012 reprezentoval MV SR a PZ na ME v krose v rumunskej Bukurešti. Trikrát vyhral bežeckú ligu okresu Spišská Nová Ves (2013 - 2015). Momentálne oblieka dres klubu Pro-body.sk. Za rok odbehne v tréningu cez 5000 km, súťažne pridá 1000 km. Je ženatý.