Vladislavom Kalisom

Hokejbalisti MŠK MIMISOLAR Kežmarok predvádzajú v aktuálnej extraligovej sezóne nevyrovnané výkony. Cieľ postúpiť do play-off ostáva po polovici súťaže nemenný, no pre jeho naplnenie sa musí klubový manažment riadne obracať. Jednu z nových tvári v tíme žlto-modrých, gólmana Vladislava Kalisa, sme vyspovedali.

Slabšia obrana a chýbajúca konkurencia na brankárskom poste prinútili Podtatrancov hľadať posily. Kedy vás klub oslovil?

„Ešte v auguste sa ma Boris Oravec opýtal, či by som nechcel hrať za Kežmarok. Odvetil som mu, aby mi dal čas, že sa nikam neponáhľam. Dohodli sme sa v podstate pred mesiacom. Vtedy padla definitíva, že chcem chytať. Dúfam tiež, že budem posilou. Zatiaľ sme dva z troch stretnutí, do ktorých som zasiahol, prehrali. Mrzí ma to.“

Na najvyššej hokejbalovej úrovni pôsobíte deviatu sezónu. Osem rokov ste chytali extraligu za LG Bratislava, predtým Doprastav.

„O to ťažšie bolo z Bratislavy odísť. Na druhej strane som rodákom zo Spišskej Novej Vsi a keď som bol mladší, sníval som, že si raz najvyššiu súťaž v jej farbách skúsim. Bohužiaľ, Spišiaci v lige nepôsobia. Najbližšie je zo Spišskej do Kežmarku a tak to beriem, že hrám doma.“

Ako vás prijala kabína?

„V pohode. Chlapcov som poznal zo vzájomných zápasov, je tu dobrá partia. Omladol som pri nej. Posedieť sme však doteraz nikde neboli, tak verím, že chalani niečo vymyslia.“

V metropole Slovenska pracujete. Zvládate náročné presuny na východ republiky? Koľko času trávite s mužstvom?

 „Od pondelka do piatku som v hlavnom meste. Ak hráme cez víkend doma, snažím sa prísť na piatkový tréning. V práci mi vychádzajú v ústrety. Ak hráme vonku, dorazím priamo na miesto. Musím takisto zdôrazniť, že počas týždňa sa stále udržiavam v kondícii. Chytám bratislavskú mestskú ligu.“

Čo poviete na adresu nových spoluhráčov?

 „Chalani sú mladí, chcú hrať. A vyhrávať. S hokejkou a loptičkou im to na tréningoch ide parádne. Horšie je to v zápasoch, kde si musia začať viac veriť. Ono to pôjde.“

Mladý je i kouč Mikša. Aké slovo má v kabíne, rešpektujete ho?

 „Tréner pripraví tréningový proces, rozhodí formácie. On vie ako budeme hrať a podľa toho päťky zloží. Pred stretnutím niečo povie. A hoci nehovorí veľa, hovorí k veci. Tvrdím, že to slovo má. Mladší chlapci okrem neho počúvajú lídrov. Hokejbal je kolektívny šport, musíme sa dopĺňať. Tiež sa snažím kohokoľvek usmerniť alebo mu pomôcť.“

Dokážete po mesiaci s mužstvom odhadnúť, kam to v aktuálnej sezóne dotiahnete?

„Do play-off by sme sa mali dostať. Pokojne aj do prvej štvorky. Ak teraz zaberieme a vyhráme zostávajúce duely kalendárneho roka, budeme mať k tomu bližšie. Myslím si, že každý súper sa dá poraziť. Ideme postupne. Potrebujeme vedieť o svojich chybách, zdokonaľovať ich a na nadstavbu byť pripravení. Ideálne by bolo začínať vo štvrťfinále doma.“

Existuje niečo, čo môže tieto smelé plány ohroziť?

„Po príchode do klubu som aj rozčarovaný. To, že v Kežmarku nie je umelý profesionálny povrch a že na Slovensku chýbajú haly ešte pochopím. Hlavný problém, že nemáme ani šatne, mi ale príde ako bránenie v aktivitách. Športu treba vytvárať podmienky a nie dávať ho dole. To, že pani riaditeľka miestnej školy nechce poskytnúť priestory je divné. Bolo by to pre dobro veci. Tu môžu ľudia chodiť športovať alebo aspoň na šport pozerať. Nemusia sa flákať po krčmách.“

KTO JE VLADISLAV KALIS

Narodil sa 27. apríla 1981 v Spišskej Novej Vsi. Skúsený gólman začínal s hokejbalom ako šesťročný na sídlisku Tarča, kde neskôr hrával mestskú ligu. Pred desiatimi rokmi odišiel kvôli práci do Bratislavy. Chytal mestskú súťaž za Olymp Rača, následne tiež za Doprastav (LG) v extralige. Po lanskej sezóne plánoval zanechať brankárske remeslo. Momentálne oblieka dres MŠK MIMISOLAR Kežmarok.