Zrno a plevy slova

Život je ako smrť, len je úplne iný. Potom písanie bez vážnosti, pointy či hlbšieho zmyslu stalo sa mi rutinou. Niekto ma nedávno požiadal aby som vyjadril svoj názor ohľadom stavu našej spoločnosti. Média sa prebíjali v snahe získať slovo úspešného spisovateľa - literáta, publicistu - kritika, glosátora, komentátora politických, športových a iných udalostí, ktoré boli na dennom poriadku. A pritom som človek na okraji spoločnosti, pretĺkajúci sa životom vlastným smerom. Na konci tunela nemusí byť tma a ani svetlo. Nepokladám sa za filozofa. Verím sebe a svojím zmyslom. To čo je zažité, mi nik nemôže vziať. Nie sú to slová na papieri, ktorý znesie všetko. Nemôžu ma spáliť aj keby som sa znepáčil. Mám čo povedať, no nehovorím. Je to začarovaný kruh, paradox, o ktorý div sa svete tá hŕstka stojí. Byť na ich mieste čudujem sa vlastnému konaniu. Chýba im morálka, svedomie alebo jednoducho nemajú dosť sebareflexie? Dnes za istých podmienok môže na post prezidenta kandidovať každý. Bez vzdelania, morálnych hodnôt, skúseností. Iba s jedným kabátom. S takým, čo je možno prevrátiť ho, v prípade potreby. A potom, skoro by som zabudol. Treba vedieť rečniť presne ako ja. Pretože nápady aj tak ostávajú pri tom množstve informácií zabudnuté. Kto sa pýta na to, či sa niečo urobilo a dostane odpoveď, sotva bude hľadať to akým spôsobom k tomu došlo. Ostáva pohltený v časovej tiesni. Špička ľadovca tlačí topánku problému, ktorá pýta jesť. Je to tak zamotaná štruktúra, že deoxyribonukleová kyselina dospelého jedinca triedy cicavcov rodu homo sapiens sapiens sa môže aj „potrhať“. Väčšina tomu verí, preto môj posledný príspevok do prestížneho časopisu Science pobúri naozaj iba tú špičku ľadovca. Predstavte si falošný výskum s chybami bijúcimi do očí, ktorý nemožno nijakým spôsobom verifikovať. Presne taký vám dnes uverejnia štyri z piatich odborných časopisov. Pritom, priemerný študent gymnázia musí rozpoznať základne body pravdivej správy. Pravidlá, bez ktorých slová veľa neznamenajú. Hráme na kvantitu a kvalita dych stráca. Honobíme materiálne zisky, dosahujeme výsledky. Radosť dostala part niekde v suteréne. Na prvom mieste tróni úspech a falošné šťastie. Preto píšem bez pointy, bez vážnosti, či bez hlbšieho zmyslu. Som úspešný ľudský jedinec na okraji spoločnosti. A som ním celkom dobrovoľne. Pochopíte?

Život je ako smrť, len je úplne iný. Kto sa nad tým nezamyslí, príde mu to v absolútnom a najmenšom poriadku. No žiaľ, ono to vlastne v poriadku nie je. A ani nesmie byť.